.:darkbyte:.

Najprv sa pozrieme, z čoho je to vlastne poskladané. Základom tohto retropočítača je samozrejme obrovské FPGA Xilinx Spartan XC2S150, šéfuje mu v rohu skrčený Z80. Oboje je taktované zo spoločného 16MHz oscilátora. RAM je poskladaná z troch chipov, z toho dva sú pripojené priamo k FPGA. Nemenej dôležitou súčasťou sú ešte dva obovody PIC a jedna EEPROM. Jeden PIC spolu s EEPROM sa starajú o naládovanie architektúry do FPGA pri boote. Druhý PIC sa stará o obsluhu joystickov. Na doske sa nachádza ešte nejaká potrebná bižutéria a samozrejme dostatok konektorov na pripojenie periférií.

No a teraz sa pozrime na možnosti, ktoré tento stroj má. Ako som spomínal, CPU i FPGA bežia na 16MHz, čo poskytuje dostatok výkonu na to, aby to natrhlo prdel i A500vke. V EEPROM môžete mať uložené až tri rôzne architektúry FPGA, ktoré sú voliteľne pri štarte systému. Stroj má k dispozícii 512k video RAMky, 512kB systémovej RAMky a 128kB RAMky pre sprajty. Audio je realizované priamo vnútri FPGA a principiálne je podobné tomu amigáckemu – 4 kanály zlúčené do stereo výstupu. K dispozícii je SD slot, sériový port, PS2 porty pre klávesnicu a myš, VGA/TV výstup a dokonca dva joystick porty. Nechýba JTAG a zostalo miesto aj na tri užívateľské I/O piny, cez ktoré by sa dalo realizovať napríklad MIDI, RTC, I2C a iné. Fantázii sa medze nekladú.

A konečne sa dostávame k vlastnostiam. Držte si klobúky, lebo V6 (a dnes už aj V5) toho vie naozaj veľa. Najprv sa pozrieme zbežne na grafické možnosti. K dispozíci sú 3 módy: chunky, planar a tilemap. V každom z nich môžete využiť hardwarový scroll a 256 farieb. Nechýba hardwarový blitter, hardwarový interpolátor, hardwarové sprajty a najnovšie aj hardwarový DMA multicolor a hardwarový flood/fill. Zjednodušene povedané 90% vecí, ktoré sa musia na ZX pracne nakódovať, máte k ruke okamžite, stačí ich nakŕmiť dátami.

Zvuk, ako som spomínal, je podobný Amige. Štyri 8-bitové kanály, časť systémovej RAM (stránky 4-7) sa tvári ako audio RAM. Pracuje na rovnakom princípe ako Amiga – nastavíte polohu a dĺžku samplu, periódu a hlasitosť kanálu a spustíte prehrávanie. Hotovo. Jednoduché ako facka a bez potreby zapájať do procesu CPU. Ako perličku poviem, že Phil dodal aj prehrávač amigáckych MODov a krásnu SFX obsluhu kanálov, kedy jeden z kanálov je prioritný, kvôli efektom (napr. v hrách). Čiže ak vám na pozadí hrá hudba a treba zahrať efekt, tak sa zjedodušene povedané SFX rutina postará o všetko sama, netreba nič ošetrovať.

Ako záznamové médium slúži bežná SD karta. Filesystém môže byť buď natívny PQFS, alebo FAT16. PQFS je značne neúsporný, ale je úplne jednoduchý a umožňuje bootovať OS s SD karty. Ja osobne používam patentom nezaťažený PQFS aj za cenu ručného prenášania súborov po kábli. Nemienim si túto krásnu mašinku zasrať niečím, v čom mal prsty Microsoft. Dodávam, že V5 má klasické IDE rozhranie.

Operačný systém FLOS je akási zlúčenina memory monitora a terminálu. Ak používate PQFS, meno súboru môže byť 16 znakov dlhé, prípona je súčasťou mena súboru, takže nie je nutné ju vpisovať a slúži len na orientáciu (ako napríklad na MB-02+). Sú k dispozícii adresáre, na médium je možné uložiť maximálne 1GB dát (limit PQFS). Ak používate FAT16, platí to čo na PC, akurát meno súboru treba vypisovať celé, vrátane prípony.
FLOS má dva typy príkazov: interné a externé. Interné sú súčasťou OS, externé sa ťahajú z média a to buď z aktuálneho adresára, alebo z adresára COMMANDS, ktorý je umiestnený v hlavnom adresári. Zvláštnosťou je, že číselné údaje sa zadávajú v hexadecimálnom formáte.
Nová verzia FLOSu už podporuje aj autorun script pri boote – akýsi zjednodušený autoexec.

Joysticky sú klasické, typu Atari/Amiga. Klávesnica a myš taktiež – PS2. Sériový port a video port majú neštandardné konektory, ale Phil dodával v cene potrebné káble. JTAG kábel sa nedodával, ale ten v podstate ani nie je potrebný, ak nechcete nejako radikálne meniť architektúru FPGA. Na update OSCA, EEPROM a FLOS si vystačíte s dodávaným sériovým káblom a priloženými utilitkami.

Doska samozrejme obsahuje aj piny pre tlačidlá RESET a NMI

Ak si myslíte, že informácíí už stačilo, tak ste na omyle. Ako populárny článok je to zaujímavé, ale nepostačujúce. V ďalšom článku sa ešte vrátim k vlastnostiam grafického subsystému, ktoré som spomenul len slovne. A verte, že je o čo stáť, pretože napríklad blitter skopíruje jeden byte za 2 takty! Keď to porovnáme s klasickým LDIRom, ktorý kopíruje jeden byte za 21 taktov, tak mi dáte za pravdu, že s V6 sa už dajú robiť iné psie kusy. Len neviem, či som ten pravý, kto by ho mal mať na stole :-D